Slovensko je krajina, kde Medzinárodný dohovor platí iba na papieri!?

Autor: Mária Szegfüová | 3.7.2020 o 9:34 | Karma článku: 6,26 | Prečítané:  959x

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutým na Slovenku platí desať rokov, skoro desať rokov sú však potláčané aj moje práva, ako osoby so zdravotným postihnutím. 

    Možno preto jednoznačne skonštatovať, že na Slovensku ratifikáciou Dohovoru sa nič nezmenilo, práve naopak...

     Nechcem znovu popísať všetky okolnosti, stačia čísla, že za spravodlivosť bojujem 10 rokov, za tú dobu mám 18 kg papierov a 16 vyhratých súdnych sporov s Ústredím práce SVaR Ba,  píšem o tom v predchádzajúcich blogoch.  Asi stačí fakt,  že ako zdravotne ťažko postihnutá osoba na vozíku na bezbariérovú kúpeľňu čakám 10 rokov, to má byť rovnaké zaobchádzanie? A k tomu netreba ani Dohovor, stačí samotný zákon č. 447/2008 Z.z.

     Taktiež je otázne prečo od apríla nedostávam ani jednu hodinu osobnej asistencie, pričom bez pomoci sa nikam nepohnem. Samozrejme podľa orgánov štátnej správy k tomu, aby som mohla žiť aktívne, potrebujem pomoc asistenta vo všetkom, nepriznajú mi príspevok na auto, nakoľko tvrdia, že nedokážem šoférovať  žiadne auto, pričom ľudia v rámci EU s oveľa väčším postihnutím takto bežne fungujú, a keď niekto dokáže riadiť auto iba s ústami, tak môže požiadať  aj o takú úpravu vozidla. Ja však takú úpravu nepotrebujem,  mne stačí auto s AP alebo bežná úprava, problémom sú však tí, ktorí o tom rozhodujú. Keď príspevok náhodou niekto navrhuje, tak to úrad nerešpektuje, následne už aj tá istá osoba rozhodne úplne opačne, aj keď okolnosti sú stále nezmenené.

     Tie isté osoby v rozhodnutí, kde žiadam o kompenzačnú pomôcku uvádzajú, že ruky mám plne funkčné, preto príspevok mi neprináleží, aj keď som na vozíku, ale keď sa majú vyjadriť k riadeniu vozidla, tak už argumentujú s tým, že neviem hýbať ani rukami ani nohami, o niečo neskôr zase tvrdia niečo úplne iné. Písala som o tom už mnohé články, no záver je taký, že tak či tak, nemám nárok na nič, lebo... Lebo prečo??? To sa pýtam aj ja už 10 rokov, ale odpoveď na svoje otázky nedostanem, lebo rozhodnutia odôvodniť nedokážu. Preto sa to celé ťahá už 10 rokov a po vyhratých súdoch to ide znovu na súd, a vyhrám to znovu, ale keď to vyhrám už štyrikrát, aj tak sa nič nedeje, nasledujú novšie prieťahy a trvá to donekonečna.

     To, že sú opakovane porušené základné zásady správneho konania, základné princípy sociálnej práce, samotná Ústava SR, rôzne medzinárodné predpisy, princípy dobrej verejnej správy či samotný Dohovor je faktom, ktorý skonštatovali rôzne orgány ochrany práva ako aj Najvyšší súd SR či ďalšie inštitúcie. Ale zákony a rozsudky NS SR na Slovensku stále možno nerešpektovať, veď v mene orgánu štátnej správy sa úradník či posudkový lekár skrýva pod názvom organizácie. Môžeme iba veriť, že sa to čoskoro zmení...

                                              

     Zatiaľ si otvorme šampanské a tešme sa,  že tu máme Dohovor, ktorý platí už desať rokov, a ktorý nikto nemusí rešpektovať. Hlavne že sme ho ratifikovali.

     Zdravotne postihnutí ľudia majú byť prirodzenou súčasťou spoločnosti, nikto nevie kedy sa mu zmení život a stane sa tak jedným z nich, stačí chvíľa a z človeka z plného zdravia sa môže stať osoba odkázaná na pomoc druhých.

     Hovoriť o ľudskej dôstojnosti zdravotne postihnutých v súvislosti s Dohovorom OSN a s jej akceptovaním však dovtedy  nemožno. Kým budú potláčané ich základné práva na dôstojný život a ich potreby budú ignorované tými, ktorí sú tu preto, aby im pomáhali v integrácii.

                                                                                                                         PhDr. Mária Szegfüová

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Ivan Mikloš

Nezopakujme to, čo sa stalo Talianom v roku 2012 (píše Ivan Mikloš)

Ako nepremárniť reformné leto.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Bielorusi zostali sami

Môže za to v prvom rade Lukašenko, je slabá útecha.


Už ste čítali?