4 roky môjho života = 4 kg úradných rozhodnutí a posudkov = 4 roky boja za spravodlivosť

Autor: Mária Szegfüová | 2.12.2015 o 17:01 | Karma článku: 15,57 | Prečítané:  6590x

      - to je slovenská realita na štátnych úradoch. Byrokrácia, šikanovanie, diskriminácia, nečinnosť - Slovensko je demokratický a právny štát!? 

4 roky a 10 mesiacov trvá môj boj s úradnou mocou nášho demokratického štátu.  Za tú dobu bolo vydaných  350 úradných rozhodnutí a posudkov, ktoré spolu vážia 4 kg. Slovensko  je totiž demokratický štát, na čele so sociálno-demokratickou stranou.  Sociálna politika štátu má garantovať  základné minimum  sociálnej ochrany.   

Po tom, ako po 21 odpracovaných rokoch som sa nie vlastnou vinou stala občanom ZŤP-S odkázaná na pomoc druhej osoby, tento sociálny štát mi nie, že pomoc neposkytol, ale po 5 mesiacoch poskytovania pomoci mi úplne všetko odnímal a odvtedy tvrdí, že som sa uzdravila- na papieroch to mám  čierne na bielom.  Na druhej strane sú  –konkrétne lekárske nálezy- na ktorých je ale uvedený pravý opak a to: jedná sa o chronické postihnutie ťažkého stupňa, spastickú paraparézu, neuromyelitídu, odumreté nervové bunky v mieche atď.   a úprava stavu sa nedá očakávať.  Kto má teraz pravdu a kto klame?

      Posudkový lekár, ktorý mal k dispozícii všetky moje lekárske správy skonštatoval, že každý lekár klame, vrátane celosvetovo uznávaného špičkového profesora na neurológiu.  Môj stav je taký, že od januára 2012 som už  odkázaná na invalidný vozík – napriek tomu došlo k zázračnému uzdraveniu? Alebo nie? Keď lepšie porovnáme posudky, zistíme  že sám posudkový lekár nie je istý, či som sa náhle uzdravila z ťažkej neurologickej choroby, alebo či je môj stav zrazu už taký vážny- (podľa ďalšieho jeho vyjadrenia), že podľa neho nemám právo sa začleniť do spoločnosti a radšej by som mala ležať doma v posteli a držať hubu.  Ospravedlňujem sa za trošku tvrdý výraz, ale ako inak možno vysvetliť  rozhodnutie Úradu práce Dunajská Streda  a Ústrediu práce Bratislava, ktorý mi napriek tomu, že od roku 2009 na chôdzu som bola nútená používať chodítko a od januára 2012 invalidný vozík mi odnímali všetky príspevky, vrátane preukazu ZŤP-S a parkovacieho preukazu? Je síce pravda, že aspoň preukazy mi po viacerých odvolaniach vrátili, ale dodnes mi nevrátili ostatné príspevky, ktoré mi podľa zákona jednoznačne prináležia.  Ako inak vysvetliť skonštatovanie posudkového lekára, že ako žena a matka 2 detí nemôžem chodiť na nákupy, môžem si kúpiť len  oblečenie a obuv pre vlastnú potrebu. Prečo mi bráni v štúdiu na vysokej škole, nakoľko  bez asistenta nedokážem nikam cestovať, ani opustiť domácnosť.

      Podľa posudkového lekára sú všetky činnosti časovo nenáročné. Takéto skonštatovanie vychádza z toho, že posudkový lekár vôbec nepočíta s tým, že zdravotne postihnutý občan z dôvodu ťažkého pohybového deficitu potrebuje na všetky činnosti oveľa viac času, ako zdravý človek, ani nehovoriac o tom, že v niektorých prípadoch podľa neho  „časovo nenáročné činnosti“ by nezvládol  tak rýchlo ani úplne zdravý človek. Nakoľko dodnes nemám ani bezbariérovosť (okrem výťahu), aj keď som to na súdoch už opakovane vyhrala, niektoré činnosti mi trvajú ešte dlhšie, nakoľko neviem prekonať niektoré prekážky v byte bez pomoci. O tom už ani nehovoriac, že často musím čakať na to, kým príde niekto a pomôže mi tam, kde sú bariéry.  

      Ako inak vysvetliť to, že podľa neho nie som schopná jazdiť na elektrickej trojkolke pre zdravotne postihnutých, ktorá potrebuje úplne minimálnu námahu na ruky. Alebo to, že vraj nie som schopná ísť na víkendové pobyty a v lete na dovolenku?  Alebo to, že nie som schopná cvičiť, chodiť na rehabilitácie a vykonávať športové aktivity? Neviem prečo  potom chodím do Národného rehabilitačného centra Kováčová, ale nechápem ani to, prečo máme toľko úspešných  ťažko zdravotne postihnutých športovcov- paraolympionikov. Asi im posudkový lekár nezakázal športovať, aj keď sa nedokážu postaviť  z vozíka, ale napriek tomu chcú žiť normálny a aktívny život.

      Koniec koncov podľa posudkového lekára preto mám rodinu, aby ma obskakovali celý deň. Manžel tým pádom by nemohol chodiť do roboty, ani deti do školy, aby zvládli všetku starostlivosť o domácnosť, vrátane záhrady a starostlivosť o mňa, voziť ma a pomôcť mi vo všetkom.  Podľa tejto filozofie žiadny zdravotne postihnutý občan nemá nárok na pomoc asistenta, lebo každý predsa má nejakého rodinného príslušníka, ktorý mu môže robiť otroka, má zanechať prácu a žiť zo vzduchu.  Manžel nemal prácu, a istú dobu sme štyria žili z môjho invalidného dôchodku cca.  200,- (Nakoľko keď som ostala odkázaná na vozík, ten istý posudkový lekár  skonštatoval „zlepšenie“ a plný invalidný dôchodok mi odnímal.  Očividne mu vadilo to, že som mala červený melír na vlasoch a nalakované nechty, lebo to nezabudol uviesť do posudku.) + príjem manžela na hranici minimálnej mzdy. Keby sme nemali úspory, neviem kde by sme boli teraz.  Nikoho totiž nezaujíma z čoho žijete, kým  ste „len bežným“ a čestným občanom a nie ste „niekto“. 

      Posudkového lekára nezaujíma ani to, ako sa dostanem  na lekárske vyšetrenie, keďže mi  asistenciu nepriznáva, ale stále ma naháňa po novších a novších lekárskych nálezoch, ktoré napokon aj tak nerešpektuje.  Po 7 rokoch môjho ťažkého zdravotného postihnutia stále mám dokázať, že svoju chorobu si nevymýšľam, že nie som schopná samostatnej chôdze z dôvodu, že som stratila rovnováhu a mám čiastočne ochrnuté nohy, a podľa súčasnej lekárskej vedy na obnovu nervových buniek žiadne lieky neexistujú.  Na úrady vraj nemám chodiť, lebo všetko sa dá vybaviť telefonicky? Nechápem potom prečo ma toľko volajú osobne na úrad práve oni? o ostatných úradoch, kde je nevyhnutná osobná účasť ani nehovoriac.  

        Nemám dodnes prerobenú ani kúpeľňu na bezbariérovú, darmo som to vyhrala na súde, lebo vraj „stačí sa kúpať každé 3 dni“ a to, že som bola schopná uchopiť pero a podpísať svoje meno bola argumentácia na nepriznanie uvedeného príspevku. Podľa všetkého človek musí byť ochrnutý do takej miery, aby sa už nemohol  pohnúť  ani s rukami ani nohami.  Prečo by potom mal nárok na pomoc pri aktivitách, ktoré by v takom stave už ani nezvládol  sa ma nepýtajte, posudkový lekár by to určite vedel  lepšie vysvetliť.

      Mohla by som takto rozoberať aj ostatné veci, na ktoré vraj nemám nárok, ako napr. ani na príspevok na hygienu, ktorú som na súde taktiež vyhrala,  ale mám podozrenie, že už aj tieto hlboko zasahujú do základných ľudských práv.  Každý má predsa právo na ľudskú dôstojnosť, na voľný pohyb a mobilitu, každý má právo zúčastniť sa na spoločenskom, kultúrnom a verejnom živote  či na vzdelávanie.

Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu v § 1 ods. 2 určuje: „Cieľom úpravy právnych vzťahov... je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti. “  § 4 hovorí o tom, že „práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania..“   Pýtam sa preto, prečo musím ja, ako ťažko zdravotne postihnutá osoba bojovať za každý jeden príspevok, ktorý mi nikdy nemal byť odňatý, lebo môj zdravotný stav sa nikdy nezlepšil, práve naopak postupne sa zhoršoval?  Alebo keď je zaujatosť všetko je možné a zákony vtedy nikto nemusí rešpektovať, ako ani rozsudky najvyššieho súdu?  

      K základným princípom sociálnej práce patrí medzi inými autonómnosť, beneficiencia,  úcta a zodpovednosť.  Sociálny pracovník má byť spravodlivý, nápomocný, kongruentný, dôveryhodný, morálne bezúhonný a empatický. Základné hodnoty sociálnej práce určené v etickom kódexe sociálnych pracovníkov sú sociálna spravodlivosť, ľudská dôstojnosť , etická zodpovednosť.  Či to platí aj v skutočnosti nechám na vaše rozhodnutie...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?