Sociálny štát? istoty občanom? - otvorený list!

Autor: Mária Szegfüová | 17.1.2015 o 0:13 | Karma článku: 10,05 | Prečítané:  1721x

Sociálny štát  má garantovať istoty občanom. Podľa antidiskriminačného zákona práva sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Či je to naozaj tak, posúďte sami!

Sociálna politika musí poskytnúť istoty občanom počas ich života, je podmienená systémom ľudských práv. Ľudské práva a slobody patria medzi základné piliere demokracie, patria všetkým, bez diskriminácie. Všeobecná deklarácia ľudských práv (OSN 1948) garantuje právo na sociálne zabezpečenie, rovnosť a dôstojnosť v právach v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.               Úradná byrokracia, zaujatosť, diskriminácia, korupcia ako aj  porušenie ľudských práv, ústavy a dalších predpisov zo strany kompetentných ma cca. pred rokom viedli k napísaniu otvoreného listu.  Po roku môžem skonštatovať, že nič sa nezmenilo a list nemal žiadny effekt. Otvorený list citujem v celom rozsahu:

 Kancelária predsedu vlády SR, Úrad vlády SR                                                                        JUDr. Ján Richter -minister práce soc. vecí a rodiny                                                                    Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR                                                                             Národná Rada SR                                                                                                                                                               

 Vec:   Ot v o r e n ý   l i s t     - a Vyjadrenie k listu č. UPS/USI/SSVODPC/BEZ/2014/7409

                Obraciam sa na Vás, ako na najvyššie orgány v SR, ktoré majú v kompetencii riešiť môj  niekoľkoročný problém. Som mladá žena vo vozíku s rovnakými potrebami a túžbami, ako ktokoľvek z nás. Môj život sa zmenil náhle pred 5 rokmi, kedy po práci vykonávanej v chlade som stratila schopnosť samostatnej chôdze, opuchli mi obidve kolená a stratila som aj rovnováhu. Moje nohy čiastočne ochrnuli, objavila sa atrofia svalov  a bez pomoci som už 5 rokov neprešla, posledné 2 roky som už odkázaná na mechanický invalidný vozík.  Predtým som bola úplne zdravá s veľkými plánmi do budúcnosti.  Moje ťažké zdravotné postihnutie mi prinieslo do môjho života veľa negatívnych vecí, nakoľko dodnes  úrady ignorujú môj ťažký zdravotný stav, ktorý už trvá 5 rokov s tým, že sa to postupne zhoršuje, nohy mi slabnú, šíri sa to aj na ruky a pribudli aj ďalšie komplikácie.    Človek by v takejto neľahkej situácii očakával, že dostane pomoc a pochopenie od úradníkov, a nie opačne, že ho budú šikanovať a z pomsty mu odnímajú všetko, čo mu právom patrilo.  Vzhľadom na môj vek stále mám veľa aktivít,  plány do budúcnosti, aktívne študujem, rehabilitujem a urobím všetko pre to, aby sa mi podarilo zapojiť sa do života aspoň podobne, ako v čase, keď som nemala žiadne zdravotné problémy.  Podľa rôznych právnych predpisov, ako aj podľa Ústavy SR na to mám jednoznačne právo a rovnako mám právo aj na rovnaké zaobchádzanie. Európska únia mi naviac garantuje, že všetky svoje práva môžem uplatniť. Jedná sa o rôzne predpisy, ako Charta práv zdravotne postihnutých, OSN-Všeobecná deklarácia ľudských práv, Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím atď.

Po 3 rokoch nekonečného boja s úradmi som však zistila, že predpisy síce garantujú rovnaký život aj pre ľudí s postihnutým, ale v skutočnosti tieto predpisy nikto nedodržiava!  Úrady, ktoré by mali byť nápomocné v tejto situácii na mňa útočia a šikanujú ma a sú jednoznačne proti mojej osobe.

Dňom 21.02.2014 mi bol doručený list z Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny  č.  UPS/USI/SSVODPC/BEZ/2014/7409, kde sú uvedené skutočnosti, že som sa obrátila na vyššie orgány (Ministerstvo práce SVaR SR,  predseda  vlády SR  JUDr. Robert  Fico).

Podotýkam, že k takému kroku som bola nútená pristúpiť  z dôvodu, nakoľko od 01.02.2011 stále nie sú vyriešené moje problémy, ktoré sa týkajú ťažkého zdravotného postihnutia a to aj napriek tomu, že v určitých veciach rozhodol už aj Najvyšší súd  SR, a stále nemám zabezpečené základné  potreby, ktoré, ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutým odkázaného na sprievodcu jednoznačne potrebujem, nakoľko bez toho nemôžem žiť ani len podobný život  aký majú  ľudia bez zdravotného postihnutia.

      Listom neboli odpovedané  moje základné otázky, ktoré som adresovala MPSVaR SR  a rovnako neboli vyriešené moje problémy. Navyše tento list je zavádzajúci a vyhýba sa mojim základným problémom.  Preto prosím opakovane kompetentné orgány  o vyriešenie stavu,  nakoľko som nedostala  odpoveď  na moje najzávažnejšie problémy a otázky:

1/    Prečo od 01.02.2011 dodnes nemám nárok na osobného asistenta napriek tomu, že od 01.01.2009 (t.j. 5 rokov) nie som schopná samostatnej chôdze, najprv som prešla horko ťažko s chodítkom v sprievode druhej osoby ale už 2 roky som vo vozíku.  Mám mnoho ativít, a asistenta musím riešiť sama, čo z môjho dôchodku  230,- € (z čoho 150,-€ platím len na lieky)  je nemožné. Argumentácia v iných veciach, kde úradníci tvrdia, že na to mám asistenta, aby som zvládla základné úkony protirečia, nakoľko asistenta dodnes nemám, čo je nonsens.

To, že človek vo vozíku nemá nárok na asistenta svedčí o korupcii bohužiaľ už aj v tejto oblasti ,  zákony hovoria niečo iné, len bohužiaľ v tomto štáte ich nikto nemusí dodržiavať.  Takýmto konaním sú hlboko porušené moje základné ľudské práva, ktoré sú garantované Ústavou SR,  ako aj medzinárodnými dohovormi, ktoré sú nad zákonmi štátu.  Ústava SR  garantuje každému rovnako právo na vzdelanie, právo na prácu atď. Zo všeobecnej deklarácie ľudských práv  vyplýva, že všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú základnú ochranu bez akejkoľvek diskriminácie, každý má právo na prácu, na vzdelanie, každý má právo slobodne sa zúčastniť na kultúrnom živote spoločnosti, každý má právo na životnú úroveň primeranú zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny, právo na zabezpečenie v chorobe, pri pracovnej neschopnosti, v prípadoch straty zárobkových možností, ktoré vznikli okolnosťami nezávislými od jeho vôle atď.  Tým, že mi štát neschváli osobného asistenta všetky tie moje základné práva sú odopreté a bez pomoci by som mohla byť uzavretá len medzi 4 stenami, nakoľko bez pomoci nedokážem opustiť ani byt, a nie sú zabezpečené ani moje základné ľudské potreby.

2/    Prečo stále nemám nárok na príspevok na hygienu od 01.02.2011 dodnes , keď príspevok na hygienu mi nikdy nemal byť odňatý, nakoľko sa mi stav postupne zhoršoval, a sama som 5 rokov nebola ani na ulici. Bez chodítka a bez sprievodcu som neprešla ani v čase, keď mi príspevok bol odňatí t.j. 01.02.2011 (4 mesiace po tom, ako mi najprv bol tento príspevok priznaný – v tom čase zmenili mieru funkčnej poruchy z 60% na 40% s tým , že už nie som ani osoba ZŤP a odnímali mi všetko vrátane preukazu ZŤP-S napriek tomu, že sa mi stav postupne zhoršoval) . Od r. 2012 som odkázaná na mechanický invalidný vozík, nárok však na príspevok na hygienu dodnes nemám. Najvyšší súd SR v tomto prípade už rozhodol v prospech mňa, ale úrady to úplne ignorujú!

3/    Neviem pochopiť prečo nemám nárok na prerábku kúpeľne, keďže moje nohy sú nefunkčné, necitlivé, neviem ich zohýbať, lebo by som spadla na zem, vôbec  sa nedostanem do vane, (jedine s  pomocou 2 osôb ) nemám tam žiadnu pomôcu, ako to tvrdí úrad, ani by sa  nezmestilo,  potrebujem vybudovať sprchovací kút . Najvyšší súd mi dal za pravdu aj v tejto veci, úrady to však ignorujú. Moja kúpeľňa je úzka a malá, nezmestím sa tam ani s vozíkom.  Konštatovanie pracovníkov, že sa nemusím kúpať každý deň (stačí každé 3 dni) je neprijateľné a zarážajúce!

4/   Prečo dodnes nemám priznané + 10% na iné choroby?  V posudku je uvedené, že to zákon nedovoľuje a to sa mi snažili vysvetliť aj pri osobnom stretnutí  napriek tomu, že  zákon č. 447/2008 Z.z. to opätovne zavádzal  od roku 2008. (zrušená bola od 01.02.2004).

5/   Neviem pochopiť ani to, prečo ťažký stupeň ohodnotili ako ľahký stupeň?  A to napriek tomu, že vo viacerých lekárskych nálezoch je jednoznačne uvedené, že sa jedná o tažké periférnoneurogénne postihnutie, lubmosakrálnu plexitídu s paraparézou.

6/   Stále nie je mi jasné ani to, prečo úrad práce v DS od 01.02.2011 mi odnímal všetky už dovtedy priznané kompenzačné príspevky a prečo po 4 mes. znížil MFP z pôvodných 60% na 40% s tým, že už nie som ani osoba ŤZP a to napriek tomu, že sa mi stav postupne zhoršoval??  V pôvodnom posudku bolo uvedené, že „Kontrola nie je potrebná.“   Osobné stretnutie zo strany riaditeľky ÚP v DS bolo odmietnuté s tým, že nemá na mňa čas a mojim otázkam poslaných písomne sa vyhýbala.

7/   Prečo ÚsPSVaR nerešpektuje ani rozsudok Najvyššieho súdu SR?   ÚsPSVaR je vyšší orgán, ako Najvyšší súd  SR???

8/  Prečo ÚsPSVaR dodnes nevybavuje v zákonnej lehote ani sťažnosť na nečinnosť, ktoré som namietala listom zo dňa 11.11.2013, keď podľa zákona o sťažnostiach na to má max. 60 dní?   (Nečinnosť je u mňa pravidelne, niekedy aj 10, 6, 4  mes. a aj momentálne je zo strany ÚPSVaR DS.)

9/   Čo sa týka kontroly o  2 mesiace, tak tomu by som chcela dodať toľko, že komplexný posudok bol vypracovaný dňa 06.11.2013, doručený dňa 04.12.2013 (po 6 mesačnej nečinnosti) a kontrola je určená na február 2014. A to napriek tomu, že z odovzdaných lekárskych nálezov jednozančne vyplýva citujem: „ide o stav trvalý s možnosťou progresie“. –prečo to ÚsPSVaR  ignoruje?                       Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z.  ak je zdravotný stav FO s ťažkým zdravotným postihnutím chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie, posudkový lekár neurčí termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.

10/ Prečo nemám nárok ani na úpravu vozíka, keďže sa jedná o bezpečnostné prvky, ako napr. koliesko proti prevráteniu.. atď.?

11/ Prečo mi bolo obojstrenné postihnutie priznané len po 5 rokoch, po tom, ako to nariadil Najvyšší súd SR napriek tomu, že od začiatku mám rovnako postihnuté obidve nohy?

                Tak, ako aj z týchto otázok vyplýva, som presvedčená o tom, že v mojom prípade sa jedná o šikanovanie a diskrimináciu ŤZP osoby, veď od 01.02.2011 bojujem za svoje práva!  

Takéto konanie je v rozpore so zásadami správneho konania, povinnosťou správneho orgánu je chrániť práva a záujmy FO, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, každý má právo na rovnaké zaobchádzanie.  Takýmto konaním nie sú zabezpečené moje základné ľudské práva, ktoré garantuje  Ústava SR, ako aj rôzne predpisy  Európskej únie a medzinárodné dohovory.   Preto Vás prosím opätovne o vyriešenie môjho stavu, lebo v opačnom prípade budem nútená obrátiť sa na orgány EÚ, ktoré garantujú každému rovnaké zaobchádzanie a rovnaké práva aj v správnom konaní s výraznou podporou osôb s ŤZP.

Ak moje veci sa nepohnú ani  po tomto otvorenom liste budem zvažovať ďalšie vážne kroky, ktoré mi umožňujú, aby som mohla uplatniť svoje  základné ľudské  práva a slobody. 

                                                                                                                 Mária Szegfüová

Na vedomie:

Generálna prokuratúra SR                                                                                                                  Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?